Predplatné
Prihlásiť sa
Košický Štandard

Medvede: Prvoradý je život, ale skúsme aj dlhodobejšie riešenie

KOŠICE – Neznepokojuje ma odlišný názor. Znepokojujú ma prejavy nenávisti a znevažovania nositeľa odlišného názoru, keď sa v diskusii používajú nepravdivé tvrdenia a keď niekto predstiera názor, pretože je motivovaný peniazmi alebo ziskom voličských hlasov. Tlaky na zabíjanie medveďov silnejú. Dovoľte mi preto niekoľko poznámok k tejto emócie vyvolávajúcej téme.

Zachytili ste, že kým pred voľbami mala prakticky každá strana tlačovku na tému medvede, odrazu ich niet? Myslím tlačoviek; medvede ešte nespia. Zásadné vyhlásenie – k čomu inému ako k medveďom – iste avizoval aj Maroš Žilinka, ale pred niekoľkými hodinami ho stiahol (žartujem). Popri hanlivých označeniach som si pri jednej diskusii prečítal aj prianie, aby ma najbližšie roztrhal medveď. Myslím si, že si treba uvedomiť, že ak názor nie je predstieraný, jeho nositeľ má naňho určite adekvátny dôvod a nemá ho zo zlomyseľnosti voči majiteľovi iného postoja. Pokúsim sa vysvetliť niekoľko tých svojich.

Medveď ako zviera mi imponuje a je mi veľmi sympatický. Zároveň mám pred ním veľký rešpekt. Má tú smolu, že na rozdiel od iných živočíchov môže smrteľne zraniť jediným úderom laby, pričom pred takýmito stretmi za normálnych okolností uteká, pretože sa takisto panicky bojí o svoj život. Pre veľkú časť Európy, ktorá si ho vyzabíjala, ako aj vlky a rysy, je dnes vzácnosťou. Považujem však za samozrejmé, že ochrana človeka má pred ochranou šelmy prednosť.

Podľa knihy Genezis po stvorení života na Zemi ľudia jedli iba zelené rastliny, plody a ovocie, mäso nie. So zvieratami žili v priateľstve a mieri, čo Biblia opisuje aj do budúcna ako obdobie dokonalej éry. Ku konzumácii zvierat došlo až po potope, keď zároveň – ďalšia zaujímavá zmienka – Boh vložil do zvierat des z človeka.

Čo mi je osobne ľúto, pretože by som privítal bližší kontakt s nimi. Boh zároveň človeku zveril prírodu, aby ju spravoval. Doposiaľ mi nenapadlo, že by to myslel tak, že pre problémy a strach zo zvierat ich budeme hubiť. Verím, že Boh chce, aby žili všetky stvorenia a pre náš svet majú význam vrátane bengálskych tigrov, štrkáčov či medveďov.

Pred časom boli naše lesy omnoho väčšie ako dnes a slovenské kotliny pokrývali dubové lesy, ktoré lákali medvede. Je mylné usudzovať, že v tých dobách ich tu žilo omnoho viac? Rovnako menej bolo ľudí, o to viac plodov ostávalo šelmám. Medveď sa intenzívne lovil do roku 1932, keď na Slovensku udávali počet 20 kusov (hoci je to vraj podhodnotené číslo).

Ak sa zviera premnoží vo svojom prirodzenom prostredí, je to preto, že má dostatok potravy, a nie preto, že tam nemá predátora. Inak by sa nekontrolovane množili levy, tigre, kosatky atď., čo mnohí diskutéri neberú do úvahy. Sú roky, keď pre nedostatok potravy niektoré druhy zvierat či vtákov neprivádzajú na svet potomstvo vôbec – aj to je fakt.

Ako iné zvieratá, tak aj medvede zabíjajú choroby, dopravné prostriedky a legálni aj nelegálni strelci. Medvede majú navyše autoregulačné mechanizmy. Medvedica má mláďatá len každé 2 až 3 roky. Medveď sa s ňou však chce páriť každú sezónu, pričom medvieďatá roztrhá. Nemnoží sa teda nekontrolovane a matematicky presne, čo je takisto častý naratív.

Ako uvádza dlhoročný pozorovateľ medveďov Erik Baláž, medvedice v Tichej doline začínajú rodiť až v 8. – 9. roku života, hoci pohlavne dospievajú už vo veku asi štyroch rokov. Medvede v tejto divokej doline teda prírastky nejakým spôsobom regulujú a ich počet tu ostáva dlhodobo stály; a to sa tu nestrieľajú a nedochádza k ich kolíziám s dopravnými prostriedkami.

Kritike čelil aj výskum renomovanej Karlovej univerzity. Nemám problém priznať, že sa robil v nevhodnom období, že bolo málo vzoriek a podobe, ale jestvuje presnejšia metóda na zistenie počtu ako rozbor DNA? Čo s faktom, že medveď nemá problém prejsť desiatky poľovných revírov, čo dokazujú telemetrické obojky? Jeden medveď počítaný „od oka“ teda môže byť započítaný na mnohých miestach.

Prekvapila ma informácia zásahového tímu, že za dlhý čas mal na východnom Slovensku jediné hlásenie, keď sa medveď raz a naposledy objavil v dedine. Zdá sa teda, že premnožené sú, ale iba na určitých miestach, napríklad na Poľane, kde medveď vyšiel na lúku za bieleho dňa v blízkosti kamery RTVS. V mnohých iných regiónoch problémy nerobí. Ak jestvuje ešte iný dôvod premnoženia, ako je ľahký prístup k potrave, prosím, pokúsme sa ho objaviť, kým ich začneme zabíjať po stovkách z nesprávnych dôvodov.

Sú miesta, kde sa ľudia boja vyjsť von za bieleho dňa. Nedávno mi jeden priateľ povedal, že ak by cítil ohrozenie svojich detí, nebral by ohľad na žiadne teórie a zákony a strieľal by. Pravdepodobne by som urobil to isté, pretože zachrániť si život by som potreboval tu a hneď. Ak však chceme problém s medveďmi vyriešiť na dlhšie, som presvedčený, že nebude stačiť zabíjať, ale odpovedať si na otázku, či ich tu chceme alebo nie.

A ak áno, prijať podmienky, ktoré si naše spolužitie vyžaduje. Medveď potrebuje nerušené lesy, ktorých mu iba ubúda a ľudia zabezpečenú potravu, aby nás nestrašil pri domoch, pretože k odpadkom príde aj ten posledný jedinec. A mne by prísť o vznešený symbol divokých karpatských lesov bolo veľmi ľúto.


Dušan Guman