Predplatné
Prihlásiť sa
Košický Štandard

Hlavy v piesku

Zastupiteľstvo KSK Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja. Foto: Boris Macko

KOŠICE – Dianie okolo Správy ciest Košického samosprávneho kraja (SC KSK) nabralo grády. Otázka znie, či sa skutočne niečo zmenilo a zmení. Možno áno, a možno nie.

Pred týždňom NAKA zatkla generálneho riaditeľa SC KSK Antona Trišča. Jeden z mála, ktorí tento vývoj očakávali, bol krajský poslanec Miloš Ihnát. Niekoľko mesiacov poukazoval na, jemne povedané, (nielen) Triščove prešľapy. Napríklad naozaj pozoruhodný a dosť diskutabilný prenájom techniky na osem rokov za 30 miliónov eur, pričom susedný Banskobystrický kraj nakúpil v podstate rovnaký počet strojov za sedem, resp. necelých desať miliónov eur s DPH.

No ukázalo sa, že Triščovi sa stal osudným iný kšeft – kúpa desiatich použitých posypových nadstavieb za približne 200-tisíc eur. Ako sa dá tušiť, celý obchod má jedno veľké ale… A tým je fakt, že k nadstavbám nie sú žiadne doklady. Technické preukazy, certifikáty, skrátka nič.

No poďme ďalej. Prvé hodiny a dni po Triščovom zatknutí, okrem krátkeho vyhlásenia KSK sprevádzalo inak hrobové ticho. To prerušil Ihnát, ku ktorému sa pridali poslanci Polaček a Lasky. Vedeniu KSK dali jasné ultimátum – vyriešiť situáciu v SC KSK. Je síce pravda, že SC KSK má dočasne povereného šéfa, no je tu jedna lapália. A tou je list nespokojných zamestnancov, ktorý adresovali Triščovi ešte pred jeho zatknutím.

Vyjadrujú v ňom nespokojnosť s pomermi v SC KSK. V stručnosti, poukazujú okrem iného aj na to, čo ich najviac trápi. Chystá sa prepúšťanie, prišli o mimoriadne odmeny a Trišč zrušil 12-hodinové pohotovostné služby. Tie sú počas zimy v podstate nevyhnutné, a je jasné prečo. No vedenie SC KSK tvrdí, že o liste nič nevie. Dajme tomu. Horšie je, že nič nevie ani o pomeroch v SC KSK. Alebo nechce vedieť…

Napriek všetkému platí prezumpcia neviny a o Triščovom ďalšom osude budú rozhodovať príslušné štátne orgány a inštitúcie. Ak ide o SC KSK, zdá sa, že jeho osud je spečatený. Predseda KSK zvolal na štvrtok 23. novembra mimoriadne zastupiteľstvo. Má len jeden bod – odvolanie Trišča z funkcie. Trochu rozpačitý je ale dôvod, ktorý je oficiálne uvedený. Vraj v tejto chvíli nie je možné predpokladať dĺžku Triščovej neprítomnosti na pracovisku, preto v záujme zabezpečenia riadneho fungovania organizácie pristúpilo vedenie Úradu KSK k takémuto riešeniu.

Problém je ale v tom, že Najvyšší súd SR môže teoreticky vyhovieť Triščovmu odvolaniu a on sa najneskôr v pondelok môže dostať na slobodu. Tak či onak, do štvrtka bude stále oficiálne generálnym riaditeľom SC KSK. Trochu zvláštne. Zdá sa, že nielen Trnka, ale celé vedenie KSK sa bálo oficiálne pomenovať dôvod, prečo odrazu treba Trišča odvolať. Opäť sú tu starý známy alibizmus a pchanie hlavy do piesku ako pštrosy. Bodaj by nie, keď ešte donedávna Trnka Trišča obhajoval. Podpredsedovia KSK sa buď pridali, alebo mlčali.

Za ďalší kŕdeľ pštrosov možno označiť takmer celý krajský poslanecký zbor. Ten na poslednom zasadnutí koncom októbra ani neráčil hlasovaním odobriť zaradenie Ihnátovho bodu, v ktorom navrhoval vysloviť Triščovi nedôveru. Našlo sa ich zopár, ktorí boli za, zvyšok bol proti, alebo sa hlasovania zdržali. Prípadne niektorí pre istotu nehlasovali a radšej si išli dať kávičku. I tak še da. Pritom, ak by aj vyslovili generálnemu riaditeľovi SC KSK nedôveru, šlo by viac-menej o symbolické gesto. Definitívne a posledné slovo pri jeho odvolávaní má predseda KSK. Jedine on ho môže odvolať.

Viacero poslankýň a poslancov obhajovalo svoje rozhodnutie tým, že sa rozhodnú na základe záverov kontroly útvaru hlavného kontrolóra, ktorá má byť známa do konca roka. Konečný účet nakoniec pred týždňom vystavili polícia a NAKA. Ktovie, možno práve preto si Trnka odrazu chce dať odvolanie generálneho riaditeľa SC KSK odobriť zastupiteľstvom. Tým istým, ktorému to doteraz bolo viac-menej ľahostajné. Opäť hlavy v piesku. Čo tam po vážnych podozreniach či dôvere voličov.

Pštrosy však v skutočnosti v nebezpečenstve hlavu do piesku nestrkajú. Vedia rýchlo utekať. No a ak je veľmi zle, dokážu kopnutím silných nôh aj ublížiť. Nielen v sebaobrane, ale aj pri ochrane mláďat. A práve tu je rozdiel. Poslanci pri obrane záujmov kraja nemuseli kopať. Stačilo symbolicky vyjadriť svoj postoj, podporiť kolegu, pátrať a klásť správne otázky.


Boris Macko