Psychiatrička Danica Caisová o šikane: Dokonalá samovražda je veľká neznáma

Deviatak Roman z parchovian skočil zo strechy zákaldnej školy. Danica Caisová pozorne sleduje tragický prípad Romana, ktorý skočil zo strechy školy. Foto: koláž/archív

KOŠICE/PARCHOVANYRenomovaná košická psychiatrička pozorne sleduje prípad údajnej šikany v ZŠ Parchovany (okr. Trebišov), na ktorú sa pozornosť verejnosti upriamila potom, čo tam začiatkom týždňa spáchal samovraždu deviatak Roman (†15).

O šikane syna začal krátko po tragédii hovoriť jeho otec, ktorý tvrdí, že tak vedenie školy, ako aj pedagógovia toto nežiaduce agresívne správanie voči Romanovi prehliadali a nijako nezakročili. „Mnohé školy riešia tento nešvár, či už pomocou vlastných alebo externých psychológov. Hoci sa to nezdá, ale neraz je veľmi ťažké rozoznať, čo je šikana a čo bežné správanie pubertálnej mládeže medzi sebou. Odborník, ktorý sa danej problematike venuje, by to mal vedieť. Riešiť problém je potrebné kolektívnou spoluprácou a tam, kde je na to priestor, napríklad na rodičovskom združení,“ vysvetľuje Danica Caisová.

Dodáva, že individuálne škola ani rodič nezmôžu nič. „Nikto nesmie vziať právo do vlastných rúk, ani bagatelizovať akékoľvek náznaky šikany jej obhajovaním v zmysle, že niektoré dieťa je len príliš úzkostlivé alebo precitlivené. Toto nie je argument, je potrebné o probléme hovoriť a riešiť ho. A úplne najideálnejšia je prevencia. Veď šikana nie je fenomén len školského prostredia, ale je rozšírená aj medzi dospelými na pracovisku,“ prízvukuje uznávaná lekárka.

Pripomína, že je potrebné venovať sa nielen šikanovaným deťom, ale aj tým, ktorí šikanujú. „Prečo to robia? Je za tým vlastná skúsenosť s agresivitou jednotlivca, či skupiny agresorov? Odhalenia pohnútok takého správania bývajú neraz veľmi prekvapujúce.“ Roman mal podľa tvrdenia svedkov tesne pred skokom volať mame Ivete a povedať jej, čo plánuje urobiť. Skočil neďaleko miesta, kde žena stála. Natíska sa otázka, čo tým chcel demonštrovať?

„Dokonané samovraždy sú jedna veľká neznáma. Hlavný aktér zomrel, aj preto sa už nikdy nikto nedozvie (ak nenechal list na rozlúčku), čo bola tá posledná kvapka v pohári, ktorá pretiekla a on už nevidel inú cestu, len dobrovoľný odchod,“ pripomína Caisová, ktorá mnoho rokov robila konziliárnu psychiatričku pre nemocnicu.

„Na oddeleniach ARO ležali tí, ktorí pokus o samovraždu prežili a 99 percent z nich mi hovorilo, že keď si uvedomili, čo spravili, boli zdesení. Najmä ak išlo o matky či otcov malých detí. Tvrdili, že nechcú zomrieť a robili všetko preto, aby sa čím skôr dostali zo život ohrozujúceho stavu. Ktovie, možno aj Roman, keby prežil, zaujal by rovnaký postoj k svojmu rozhodnutiu siahnuť si na život. Hoci si myslím, že on bol pevne rozhodnutý, o čom svedčí to, že skoncoval so životom verejne, pred očami mnohých svedkov,“ znie názor skúsenej odborníčky.

Na sociálnych sieťach mnohí komentujúci odsudzujú žiakov, ktorí vo videu so smiechom vyzývajú Romana, aby skočil. Danica Caisová v tom nevidí necitlivosť tínedžerov, ale ich nezrelosť. „V danom momente tam ide o istý druh frajeriny a nedomyslenie toho, čo sa stane, keď spolužiak skočí. Mnohé deti žijú vo virtuálnom svete a berú neraz život ako videohru. Postrieľame nepriateľov, ideme sa najesť a na druhý deň si dáme repete. V Romanovom prípade sa už nič zopakovať nedá, keďže jeho návrat nie je možný.“

Psychiatrička zdôrazňuje, že dnešná mládež nie je zlá, hoci skôr narodení to zvyknú často takto prezentovať. „Sú len na nich kladené veľmi veľké nároky, ktoré nie každý dokáže zvládnuť, Nie všetci mladí sa vedia presadiť v kolektíve spolužiakov. A ak sa k spomenutému pridajú problémy vo vzťahoch v rodine, v triede, nešťastie nedá na seba dlho čakať. Agresori si vždy vyberajú slabších jedincov, hendikepovaných buď fyzicky, mentálne alebo sociálne, a hlavne takých, ktorí sa nedokážu sami brániť. Aj prípad z Parchovian by mal byť mementom, aby sme nezatvárali oči pred akoukoľvek formou útlaku a šikany vo svojom okolí,“ uzavrela vyjadrenie Danica Caisová.


Ďalšie články