Urgentný príjem v Košiciach. Nočná mora, či krutá realita?

oddelnie urgentného príjmu Oddelenie urgentného príjmu UNLP v Košiciach Ilustračné foto: Martin Baumann

KOŠICE – Urgentný príjem nemocnice v Košiciach sa stáva miestom, kde sa stretávajú extrémy zdravotnej starostlivosti – od život zachraňujúcich zásahov až po frustrujúce hodiny čakania. Pre mnohých pacientov a ich rodiny je to miesto napätia, neistoty a často aj strachu. Kedy vyhľadať urgent a v akom poradí sa dostanete k lekárovi, nám priblížil odborník.

Každý z nás sa môže náhle ocitnúť na urgentnom príjme – či už osobne, alebo s blízkym. Skúsenosti pacientov, ako svedčia recenzie, často však hovoria o zdĺhavom čakaní a niekedy o nedostatočnej komunikácii. Pacientka Mirka Krajcárová popisuje svoje rozčarovanie: „Najprv prebudíte lekára z hlbokého spánku, a potom čakáte hodinu a pol… Horší prístup k pacientom som nezažila.“ František Los vyjadril nespokojnosť s prístupom odborníkov na urgente, kde jeho mama s boľavým a opuchnutým okom nedostala adekvátnu pomoc. Opisuje, ako sa personál opakovane pýtal jeho mamy, či sa nebuchla do oka, nakvapkali jej kvapky a poslali ju domov s dezinfekčným roztokom. Neskôr jej obvodná očná lekárka zistila cudzí predmet pod horným viečkom. Tieto skúsenosti vyvolávajú otázky o efektívnosti a empatickom prístupe zdravotníckeho personálu. Ďalšie recenzie pacientov nie sú o nič lichotivejšie.

Podľa Ladislava Neuberta, primára Oddelenia urgentného príjmu (OÚP), pracuje urgentný príjem nonstop – 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Neubert zdôrazňuje, že priorita sa určuje na základe závažnosti zdravotného stavu, nie času príchodu pacienta. Systém triáže, kde sú pacienti triedení podľa naliehavosti ich stavov, je nevyhnutný pre rýchlu a efektívnu pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach prevádzkuje dve zásadné pracoviská urgentného príjmu umiestnené na Rastislavovej 43 a na Triede SNP 1. „Hlavnou úlohou urgentných príjmov je poskytovanie primárneho kontaktu s pacientmi, ktorých zdravotný stav sa náhle zmenil, alebo zhoršil,“ priblížil pre Košický Štandard Neubert.

Foto: Snímka obrazovky

Primár Neubert tiež poukazuje na časté nedorozumenia verejnosti ohľadom účelu a fungovania urgentných príjmov. Vysvetľuje, že v dnešnej dobe často nahradzujú bežné ambulancie, ktorých je nedostatok. Toto vedie k zvýšenej preťaženosti a komplikáciám na urgentných príjmoch. Okrem toho sa tieto pracoviská často stávajú miestom starostlivosti pre špecifické skupiny pacientov, ako sú napríklad ľudia intoxikovaní alkoholom, alebo z marginalizovaných komunít. Táto situácia má priamy dopad na zdravotnícky personál, ten sa musí vysporiadať so širokým spektrom zdravotných stavov, ktoré často nie sú priamo určené pre urgentný príjem.

Vplyv na vyťaženosť majú však v súčasnosti aj poveternostné podmienky, zasnežené a zľadovatené chodníky, ktoré zapĺňajú urgentné príjmy. Len počas jedného dňa prijali na spomínanom urgente 120 pacientov, pričom 12 z nich museli hospitalizovať. Kvôli zimným úrazom sú obe traumatologické ambulancie nemocnice maximálne vyťažené. „V zimných mesiacoch vyhľadávajú urgentný príjem aj ľudia bez domova, ktorí prídu buď už s komplikáciami (omrzliny, hypotermia a iné), alebo ho vyhľadajú ako formu sociálneho útočiska,“ doplnil primár.

Rýchla zdravotná služba priváža pacientov kedykoľvek počas dňa či noci. Noc na urgentnom príjme podľa odborníka závisí od dňa v týždni a od dátumu v mesiaci. Hlavný zdravotnícky záchranár Štefan Kertés zo Záchrannej služby Košice (ZS KE) nám vysvetlil dôležitosť rýchleho a efektívneho konania pri prevoze pacientov: „Pár minút môže byť rozhodujúcich pre človeka v ohrození života a zdravia.“ Záchranári sú prvou líniou v systéme urgentnej starostlivosti, často rozhodujú o živote a smrti ešte pred príchodom na urgentný príjem.

S narastajúcim trendom rýchlo žijúcej spoločnosti výjazdy Záchrannej zdravotnej služby pribúdajú. „Len za prvých 15 dní v tomto roku mali posádky ZS KE v zásahovej oblasti Košice mesto a okolie celkovo 1 801 výjazdov. Jednotlivé stanice ZS KE majú v priemere 7 výjazdov denne,“ upresnil pre našu redakciu Kertés.

Nelichotivým faktom pre spomínanú nemocnicu je aj najnovšie hodnotenie nemocníc na Slovensku. Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach sa totiž v hodnotení štátnych univerzitných a fakultných nemocníc umiestnila na poslednom mieste už po štvrtý raz. Podľa INEKO pri indikátoroch kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti boduje UNLP relatívne najmenej. Tento výsledok odzrkadľuje smutnú realitu nášho verejného zdravotníctva. Na porovnanie, nemocnica v Šaci sa v tomto rebríčku umiestnila na prvom mieste a je opakovane najlepšia nemocnica na Slovensku. Kde sa teda stala chyba?


Ďalšie články