V Košiciach sa diskutovalo o zmenách klímy. Ako sa na ňu slovenské regióny pripravujú?

KOŠICE – Ako sú regióny pripravené na klimatické zmeny? To bola ústredná téma konferencie CLIMADAM, ktorá sa v utorok konala v košickej Tabačke. Cieľom tohto podujatia bolo nájsť udržateľné riešenia pre budúce generácie.

Odborníci a významní predstavitelia zo samospráv predstavili na konferencii strategické prístupy a inovácie v oblasti adaptácie na klimatické zmeny s cieľom napomôcť regiónom zvládať výzvy, ktoré súvisia so zmenou klímy.

CLIMADAM predstavuje dôležitú iniciatívu zameranú na prípravu prihraničných regiónov Ukrajiny a Slovenska na očakávané zmeny klímy. Jeho cieľom je vypracovať adaptačnú stratégiu pre Zakarpatskú oblasť Ukrajiny a aplikovať ju cez pilotné aktivity.

Okrem toho sa projekt zameriava aj na zvýšenie pripravenosti na implementáciu účinných opatrení vo verejnej doprave v meste Užhorod.

Projektová manažérka projektu CLIMADAM z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v Košickom kraji Lenka Krištofová, ktorá sa venuje realizácii projektov v oblasti klimatických zmien a ochrany životného prostredia, sa poďakovala predsedovi Košického samosprávneho kraja za možnosť realizácie tohto projektu medzinárodného charakteru, grantom a štátnemu rozpočtu za podporu.

Začiatok projektu siaha do septembra 2019, takže prebiehal aj v covidovom období a aj počas vojny na Ukrajine.

Cieľom projektu je zvýšiť dostupnosť informácií o zmene klímy a potrebe opatrení a posilniť slovensko-ukrajinskú inštitucionálnu spoluprácu.

Jedna z aktivít CLIMADAM-u je aj vypracovanie modelu udržateľnej dopravy, pričom výsledkom má byť zníženie emisií skleníkových plynov, a to tým, že sa zredukuje individuálna doprava.

Na konferencii sa prezentovali aj ďalšie samosprávy Slovenskej republiky a každá predstavila svoj projekt, strategické postupy, aktivity a ciele.

Kde budeme, keď naprší a vyschne prezentovala z projektu CLIMAX za Žilinský samosprávny kraj Dana Gavalierová a poukázala na to, že na negatívne klimatické dopady často doplácajú tí, ktorí ich spôsobili najmenej. Zároveň vyzdvihla potrebu zvyšovať povedomie o danom probléme.

Ozrejmila tiež, že sa budú venovať masívnej štúdii hydrologických pomerov v území, ktorá vyúsťuje do toho, že vyčleňuje územia v kraji. „Územia, kde bude povedané, že sa tam nemôže stavať, pretože to natoľko v budúcnosti ohrozí hydrologický režim, že by to ohrozovalo pitnú vodu,“ vysvetlila Gavalierová.

Podľa jej slov sú stratégie skvelé, no samosprávy majú za nástroj územný plán. Poznamenala, že si uvedomujú potrebu adaptačnej stratégie, rovnako akú majú Košice. Zatiaľ teda pripravujú, ako sa k tomu v tomto kraji chcú dopracovať, pričom tiež potrebujú zmapovať územia.

O dekarbonizácii Trnavského kraja, víziách, globálnom cieli bližšie hovoril Miroslav Majtas z Oddelenia územného plánovania životného prostredia Úradu Trnavského samosprávneho kraja, ktorý zároveň predstavil nízkouhlíkovú stratégiu.

Po prezentácii krajov nasledovala panelová diskusia, kde sa hovorilo o angažovanosti samospráv v kontexte adaptácie na klimatické zmeny, a tiež sa predstavili iniciatívy, ktoré presahujú hranice kraja.

Na konferencii bol prítomný aj predseda nášho samosprávneho kraja Rastislav Trnka, ktorý bližšie vysvetlil angažovanosť samosprávy v rámci projektu: „Som hrdý na to, že Košický samosprávny kraj už v rokoch 2018/2019 schválil Program obnovy krajiny a z tohto programu vyplýva viacero aktivít, ktoré realizuje KSK. V rámci projektu CLIMADAN sme sa zamerali hlavne na to, aby sa znížili dopady klimatických zmien rieky Roňava,“ ozrejmil Trnka.

„Veľmi vidieť klimatické zmeny na tejto rieke, a preto sme spolupracovali aj s partnermi na ukrajinskej strane na tom, aby sme sa naučili, ako predchádzať alebo zmierňovať klimatické dopady, napríklad na takéto rieky a územia ležiace v blízkosti týchto riek,“ doplnil ďalej košický župan.

Podľa jeho slov budú vďaka spomínanému programu a uskutočneným projektom znížené riziká pre obyvateľov, čo sa týka dopadov na nehnuteľnosti, alebo na regionálny rozvoj územia.

Táto záverečná konferencia projektu CLIMADAN financovaného z grantov EHP a štátneho rozpočtu SR poukázala na dôležitosť boja proti klimatickým zmenám a ich vplyvu na miestne a regionálne úrovne.