Košický lekár holduje naozaj netradičnej záľube. Mieri kvôli nej do Číny

KOŠICE – Internista Michal Králik je ako jeden z mála Slovákov úspešným hráčom starovekej strategickej doskovej hry Go a už čoskoro absolvuje v krajine draka aj majstrovstvá sveta v tejto hre. Svoje hobby a pôsobenie na Internej klinike UPJŠ LF a Nemocnice AGEL Košice-Šaca nám priblížil v rozhovore.

Čo je princípom hry Go?

Go je najstaršia strategická dosková hra na svete pochádzajúca z Číny. Jej princípom je získať čo najviac bodov na hracej doske, ktorá má 19 × 19 priesečníkov. Predstaviť si to môžeme aj tak, že súperi predstavujú vládcov s neobmedzenými prostriedkami, snažiacich sa obsadiť čo najväčšie územie, pričom možné sú dva varianty – ohraničiť územie, alebo zajať súperov kameň.

Ako ste sa k tejto netradičnej záľube dostali a ako dlho sa jej už venujete?

Prvýkrát som sa s hrou stretol ako päťročný. Najintenzívnejšie som sa tomu venoval v období od pätnástich do dvadsiatich rokov. Vyvrcholilo to v roku 2018, keď som vyhral Majstrovstvá Slovenska Go v open kategórii. Ešte predtým som sa v juniorskej kategórii stal päťkrát majstrom Slovenska a šesťkrát som skončil na druhom mieste. Drží ma to už 23 rokov.

Hrá Go aj niekto ďalší z vašej rodiny?

Cestu k nej u nás otvorili môj otec so strýkom. Mali knihu, v ktorej boli návody s popisom k päťdesiatim rôznym doskovým hrám. Chceli sa zabávať a postupne sa naučili hrať 49 hier, iba hru Go ako jedinú nepochopili. Neskôr strýko stretol istého pána, ktorý ho to naučil hrať, a dokonca sa stal šéfom Go klubu v Košiciach. Od neho to pochytil aj môj otec a ten zasvätil do jej tajov mňa.

Na akej pozícii sa v rebríčku Go aktuálne nachádzate?

Keď človek príde ako začiatočník, naučíme ho pravidlá, potom ide hrať na turnaj a začína na úrovni 30. kyu. Postupným získavaním bodov v rebríčku klesá až na 1. kyu. Po zisku potrebných bodov získava 1. dan. Ja som aktuálne na úrovni 2. danu, pričom maximum je 7. dan. Potom nasledujú profesionálne dany. Na Slovensku máme jedného profesionálneho hráča, ktorý je zároveň aj prvým európskym profesionálom.

Chystáte sa na majstrovstvá sveta v Číne. Čo tomu predchádzalo?

Právo vycestovať na významné svetové podujatie má vždy aktuálny majster Slovenska v Go. Ten však svoju účasť odmietol, keďže už v Číne bol, tak sa príležitosť naskytla mne. Ja som bol na druhom mieste za ním.

Go asi nehrá veľa Slovákov?

V slovenskom rebríčku Go je registrovaných do 400 hráčov, ktorí odohrali nejaký turnaj, ale len približne 120 z nich je aktívnych členov. Je to stále relatívne malé číslo, ale vyššie ako kedysi.

S kým najčastejšie hrávate a ako sa pripravujete na svetový šampionát?

Naživo so strýkom, bratrancom, sesternicou a jej priateľom. Pri online hrách s kýmkoľvek v podobnej kategórii. Na internete ide väčšinou o rýchle partie, aby bolo možné odohrať ich čo najviac. Jedna online hra trvá do 20 minút, maximálne polhodinu. Na majstrovstvách sveta trvajú jednotlivé partie tri aj viac hodín. Čas sa stanovuje na jeden ťah, alebo na celú hru. Väčšinou sa hráva s limitom 1,5 hodiny pre každého hráča. Moja najdlhšia hra trvala cca päť a pol hodiny. Týždenne sa snažím odohrať cez internet aspoň tri partie, niekedy aj viac, v závislosti od času. Okrem toho zvyknem pozerať online hry silnejších hráčov, pri ktorých sa snažím predpokladať ich kroky.

Pomáha vám hranie strategickej hry v bežnom živote alebo pri práci?

Myslím si, že áno. Rozvíjanie strategického myslenia mi určite len pomohlo. Napríklad predpokladať, ako bude pacient reagovať, všímať si všetky veci a neprehliadnuť nejaké drobnosti. Nielen v hre, aj v realite je to často tak, že ak človek niečo prehliadne, prehrá. Je ťažké zvíťaziť po veľkej chybe, ktorá možno na začiatku vyzerá celkom nevinne.

Vytvárate si stratégie aj mimo hracieho poľa?

Áno, robím si v živote plány a myslím si, že zatiaľ mi aj vychádzajú. Nerád by som ich však bližšie konkretizoval.

Venujete sa aj iným netypickým záľubám?

Netypickým ani nie. Rád mám akýkoľvek šport – bedminton, squash, volejbal alebo basketbal. Priznávam ale, že pre nedostatok času som fyzicky už menej aktívny ako v minulosti.

Čomu by ste sa venovali, ak by ste neboli lekárom?

Rozhodoval som sa medzi medicínou a právom. Otec je lekár, mama aj brat sú právnici, k obom profesiám som mal teda blízko. Vždy som však rád pomáhal ľuďom, preto medicína zvíťazila.

Prezradíte svoje najbližšie ciele?

Určite atestovať, úspešne ukončiť doktorandské štúdium a potom sa uvidí.