Objavte košické literárne poklady. Nové knižné tipy na Marec – mesiac kníh

marec mesiac knih (2) Pre všetkých čitateľov. Ilustračné foto: unsplash.com

KOŠICE – V meste s bohatou kultúrnou históriou nájdeme aj literárne skvosty, ktoré sa zaslúžene týčia nad literárnou scénou. Odvážme sa na krátku výpravu do literárneho sveta východoslovenských autorov, kde spoznáme rôznorodé príbehy, nadčasové myšlienky a jedinečný pohľad na život.

Marec prináša nielen prvé náznaky jarnej obnovy, ale aj oslavu literatúry v rámci Mesiaca kníh. Vybrali sme pre vás knižné tipy od autorov, ktorí svojím dielom prispievajú k pestrosti literárnej scény. Pozývame vás na literárnu prechádzku Košicami, kde spolu s nami objavíte knihy od známych, ale aj menej známych autorov.

Sándor Márai

Jeden z najvýznamnejších literátov, ktorých Košice darovali svetu, je Sándor Márai. Významný maďarský spisovateľ sa narodil 11. apríla 1900 v Košiciach, vtedy súčasti Uhorska.

Jeho životný príbeh je fascinujúci portrét intelektuála a umeleckého génia.

Máraiho socha v Košiciach Foto: keturist.sk

Márai študoval v Lipsku a Frankfurte a jeho literárna kariéra sa začala v medzivojnovej Maďarskej republike, kde písal pre prestížne maďarské noviny.

Jeho diela odrážajú kritiku totalitného režimu, a tak sa po druhej svetovej vojne rozhodol emigrovať. Odsťahoval sa do Spojených štátov, kde v exilovom prostredí pokračoval v tvorbe.

Najznámejšie dielo Sándora Máraia sú pravdepodobne Embers (Vlčie jamy), ktorým sa dostalo medzinárodnej slávy.

Keď si tma začína líhať na zabudnutý hrad pod nohami Karpatských hôr, dvaja muži sa schádzajú na posledné spoločné posedenie. Nevideli sa štyridsaťjeden rokov. Ich stretnutie s krásnou ženou zanechalo v troskách všetky tri životy. Dnes večer, keď víno rozvíri krv, je čas rozprávať sa o starých vášňach a tom osudovom stretnutí.

Máraiho literatúra je známa svojou hĺbkou psychologického portrétu postáv a reflexiou nad ľudským osudom. Jeho tvorba, hoci dnes často zaradená do kategórie stredoeurópskej literatúry, má univerzálny dosah a zostáva aktuálna aj v súčasnosti.

Sándor Márai zomrel v San Diegu, USA, 22. februára 1989, no jeho diela pretrvávajú a slúžia ako cenný príspevok k literárnej dedičnosti.

Odkaz Ester od Sándora Máraia je prozaický skvost, kde sa stretávame s psychologickými kresbami postáv a ich morálnou nadradenosťou. Novela je doplnená ďalšími perličkami ako Južný vietor a Osudová láska, čím ponúka hlboký pohľad na ľudské vzťahy a hodnoty, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako vyhynuté.

Foto: knihobot.sk

Sándor Márai vytvára svet, kde zdanlivá nelogickosť postáv odhaľuje skrytý rad vznešených hodnôt. Jeho dielo vás vtiahne do pýchy, slabostí a nenapodobiteľnej sily postáv, ktoré formovali 20. storočie.

Michal Repovský

Michal Repovský sa narodil 23. júla 1942 v malej východoslovenskej dedinke Stanča v okrese Trebišov. Jeho životná cesta, plná pestrej škály záujmov a aktivít, sa odráža v jeho rozmanitej kariére. Po maturite na Gymnáziu v Trebišove študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský jazyk a literatúru.

Michal Repovský začal svoju profesionálnu dráhu ako stredoškolský profesor, učil slovenský a ruský jazyk, neskôr pracoval v Helmintologickom (teraz Parazitologickom) ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach.

V priebehu svojej kariéry sa venoval aj publicistickej činnosti a prekladateľskej práci, prispievajúc k slovenskej literatúre nielen svojimi dielami, ale aj prekladmi rozprávok z ruštiny.

Foto: knihobot.sk

Jeho prvý román Kone za závorou symbolizuje vzťah gazdov k ich majetku počas vojny. Svojou tvorbou prispel nielen k literárnej scéne, ale aj k zachovaniu kultúrnych a historických hodnôt.

Kone za závorou od Michala Repovského nás prenášajú do obdobia vojny, kde roľníci chránia svoje kone pred jej nebezpečenstvom.

Román symbolizuje oddanosť a snahu ochrániť to, čo máme, a pohľad na vzťah ľudí k ich majetku v ťažkých časoch. Michal Repovský vytvára dojemný príbeh o láske k dedine, zvieraťu a snahe zachovať si svoju identitu v čase, keď vojna mení všetko.

Tibor Ferko

Tibor Ferko, slovenský spisovateľ a publicista, sa narodil 20. februára 1932 v Michalovciach. Po absolvovaní štúdií filozofie a estetiky na Univerzite Komenského v Bratislave začal svoju kariéru ako učiteľ. Svoje písanie však postupne presunul do novinárskeho prostredia, kde jeho vášeň pre slovo a tvorivosť našli plné uplatnenie.

Foto: pantarhei.sk

Okrem novinárčiny si získal pozornosť aj ako spisovateľ a jeho dielo Polkruhy dúhy nám otvára dvere do jeho unikátneho literárneho sveta.

Tibor Ferko sa stal neodmysliteľnou súčasťou slovenskej literatúry a jeho životný príbeh je príbehom vášne pre slovo a odhodlania nasledovať svoju kreatívnu cestu.


Ferko nám ponúka viacvrstvový pohľad na svet cez kontrastné príbehy, ktoré sa hlboko dotýkajú ľudskej skúsenosti a minulosti.

Božena Čonková Mačingová

Božena Čonková Mačingová, autorka psychologickej novely Taký veľký deň, sa narodila v Košiciach. Jej životná cesta je prepletená s literárnym nadšením a hľadaním hlbších právd ľudskej psychológie.

Odmala prejavovala vášeň pre písanie a jej tvorivý duch ju následne nasmeroval k štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní štúdií sa venovala nielen literatúre, ale aj psychológii, čo sa odráža v jej dielach.

Božena Mačingová vo svojich príbehoch odkrýva hĺbky ľudskej psychiky a prenáša čitateľa do sveta, kde emócie a rozhodnutia formujú osudy postáv. Svojím dielom prispela k literárnej krajine Slovenska a jej krátky životopis je svedectvom o vášni pre slovo a túžbe priblížiť čitateľom inšpiratívne príbehy.

Foto:ciernenabielom.sk

Taký veľký deň je psychologická novela, ktorá nám otvára oči pre rôzne aspekty ľudskej psychológie. Postavy v dielach odhaľujú svoje emócie a rozhodnutia, formujúc jedinečné osudy.

Božena Mačingová nám ponúka pohľad na bežné situácie, ktoré tvarujú charaktery postáv a odkrývajú ich vnútorný svet v intenzívnych emóciách.

Edith Egerová

Edith Egerová, americká psychoterapeutka a autorka, sa narodila 29. septembra 1927 v Košiciach do maďarsko-židovskej rodiny. Jej životná cesta je príbehom nezlomnej vôle, prekonávania nespravodlivosti a hľadania ľudskej sily vo chvíľach extrémneho utrpenia.

V 16 rokoch bola Edith deportovaná do koncentračného tábora Osvienčim, kde prežila nacistické hrôzy vrátane tanečných vystúpení pred doktorom Mengelem.

Napriek strašným podmienkam vojny prežila holokaust, no stratila rodičov a zažila nevyvrátiteľné traumy. Po oslobodení americkými vojakmi sa presťahovala do Spojených štátov, kde sa stala lekárkou a psychoterapeutkou.

V jej knihe The Choice: Embrace the Possible Egerová, ktorá je viac než memoárovou literatúrou, nezdieľa len svoj príbeh, ale aj príbehy svojich pacientov. Otvára dialóg o sile voľby, odpustení a schopnosti prekonať traumu.

Jej príbehy sú inšpiráciou pre tých, ktorí čelia ťažkostiam a hľadajú svetlo v najtmavších chvíľach života. Edith Egerová dokazuje, že aj napriek nespravodlivosti a utrpeniu môžeme nájsť silu voľby a prebudiť sa do nového života.

Táto autorka nespočetných príbehov vytvorila knihu, ktorá presahuje hranice memoárovej literatúry. Jej dielo nám predkladá nielen jej vlastný príbeh, ale aj príbehy jej pacientov, ktorí sa rozhodli vystúpiť z roly obete a začať plnohodnotný život.

Spisovateľka a psychoterapeutka Foto: luxor.cz


Edith Egerová nám ukazuje, že máme vždy voľbu – rozhodnúť sa vystúpiť z roly obete, oslobodiť sa od okov minulosti a začať naplno žiť. Jej príbehy sú inšpiratívne a pôsobia ako osvietenie pre každého, kto hľadá silu v sebe.

(Spolok slovenských spisovateľov, litcentrum, madari, knihobot, martinus)


Ďalšie články