Pacienti v izbách kričali, minúty boli nekonečné, dym enormný: Svedectvo z miesta požiaru

KOŠICE – V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach vypukol v noci zo stredy na štrvtok (6. – 7. 3.) požiar. Na mieste nezasahovali len záchranné zložky, ale taktiež sa od samého začiatku zapájali zamestnanci nemocnice. Jeden z nich, ktorý bol priamo v centre diania (respondent si neželal byť menovaný, kontakt na neho máme v redakcii), poskytol Košickému Štandardu rozhovor. Je to svedectvo o bezmocnosti, pomoci aj hrdinstve.

Ako ste zistili, že horí?

Bolo približne 1.30 ráno, keď sestričky zalarmovali nemocnicu, že na psychiatrickom oddelení (4. poschodie) horí. Keď som utekal cez psychiatrické oddelenie, ledva som tadiaľ kvôli hustému dymu prešiel. Záchranné zložky tam ešte neboli.

Prečo bol oheň zachytený neskoro?

Nie som požiarny technik, ale ak by boli plne funkčné požiarne senzory, oheň by sa zachytil skôr, v jeho počiatočnom štádiu. Keď sestričky vyvolali poplach, požiar sa musel šíriť buď rýchlo, alebo horel už niekoľko minút, pretože dym bol v tom čase už enormný, neskutočný. Po požiari sa tiež riešilo, ako je možné, že sa požiar zachytil až v takom štádiu, že sa nedalo evakuovať oddelenie.

Čo sa dialo s pacientmi na psychiatrickom oddelení, kým ste čakali na záchranné zložky?

Pacienti, ktorí vedeli chodiť, z oddelenia ušli na interné oddelenie, kde boli napojení na kyslík. Niektorí pacienti však museli ostať v izbách, nevedeli sa totižto odtiaľ dostať, pretože boli zafixovaní (pripútaní). Nedarilo sa ich dostať von, pretože dym bol taký hustý, že sa v ňom nedalo dýchať. Bol pokus vojsť na oddelenie s kyslíkovou maskou, ale ani to sa nepodarilo. Sanitár z psychiatrie spolu so sestrami sa zachovali statočne. Hoci bol požiar zachytený neskoro a bol veľmi rozsiahly, po celý čas sa snažili dostať pacientov z oddelenia. Kvôli opakovaným pokusom o záchranu pacientov sanitár nakoniec skončil v nemocnici v Šaci. Pacienti, ktorých sa von nepodarilo dostať, zachránili až hasiči.

Viete povedať, prečo sa niektorí pacienti nedostali z oddelenia von?

Psychiatria je oddelenie, kde veľká časť pacientov je obmedzených na pohyblivosti. Bolo to strašné, počuť, ako búchali, kričali a dusili sa. O to viac sa cítite bezmocne, keď im nemôžete nijako pomôcť, aj keď sa o to niektorí pokúšali.

Bol problém pacientov po evakuácii niekde umiestniť? Bolo tam pre nich dostatok miesta aj kyslíka?

Na internom oddelení je 75 % pacientov ležiacich. Tí, ktorí kyslík nepotrebovali, boli na chodbe. Takže po chvíli sa začali riešiť pre pridusených pacientov z psychiatrie prenosné kyslíkové bomby. Bol to chaos.

Ako dlho ste na záchranné zložky čakali?

Presný čas neviem, ale odhadom tak 20 minút. Viete, ten čas beží inak, keď ide o životy. Ale kým sa tí pacienti povyťahovali z toho oddelenia, to trvalo dosť dlho. Bolo povedané, že požiar bol veľmi rýchlo eliminovaný. Už keď prišli hasiči, tak áno, pretože oheň hasili zvnútra aj zvonku. Ale kým sa požiar spozoroval, kým sa nahlásil a kým prišli hasiči, tak tie minúty boli nekonečné. Problémov bolo za ten čas mnoho, či už s evakuovaním ľudí, s kyslíkom, alebo tým dráždivým dymom, ktorý bol taký silný, že z neho štípali oči aj tých, čo boli dole na chodbách. Neviem si predstaviť, že to niekto vydržal tých cca 20 minút.

V akom stave boli pacienti, ktorých vyniesli z izby?

Keď ich vytiahli na chodbu, boli v strašnom stave, mali poruchu vedomia a chrčali. Zdravotníci a personál ich rýchlo nosili na interné oddelenie, kde ich napájali na kyslík. Tí, ktorí potrebovali ďalšiu liečbu, išli na CPO a na urgentný príjem. Niektorí, ktorí boli nestabilní a tí, ktorí potrebovali nejakú oxygenoterapiu, už boli medzitým poslaní do Šace, do tých hyperbarických komôr.

Riešili ste, prečo začalo horieť a kto za to nesie zodpovednosť?

Bolo to riešené, že prečo, ale fakty zatiaľ neviem. Poukázalo sa na to, že nebol prítomný personál. Ale na každého pacienta sa nedá dohliadať a nonstop stáť pri jeho posteli. To je nereálne. A tie sestričky, ktoré tam boli, sú šikovné dievčatá, ktoré si od začiatku do konca robili svoju robotu. Počas požiaru vynášali pacientov ručne, a pritom mali pacienti okolo 100 kíl. Nemali to ľahké, doslova.

Fungoval vám počas evakuácie nejaký manažment?

Myslím, že manažment fungoval. Ja neviem, možno na nejakých ôsmich až desiatich ľuďoch, ktorí tam robili svoju robotu a ktorí sa snažili pomôcť pacientom. Jedna lekárka to tam pekne manažovala. Interné oddelenie sa tiež aktívne zapájalo.

Pomáhali tam aj iní ľudia?

Boli tam ľudia rôznych povolaní – zamestnanci nemocnice. Ale niektorí len pozerali. Nerozumiem tomu. Ako niekto má srdce len pozerať na človeka, ktorý leží na zemi a je potrebné ho preniesť mimo dymu. Potom sa na nich začalo kričať, nech pomôžu, a až vtedy sa nejako rozhýbali. Prednosta to tiež perfektne zvládol aj spolu s primárom, ktorý dobehol pomáhať.

Prečo ste sa nepokúsili oheň uhasiť?

Nebolo to možné, pretože už bol v takom štátu, že sa tam nedalo dýchať. A striekať tam hasiacimi prístrojmi by bolo neefektívne a rizikové pre ľudí vo vnútri. Ponúka sa otázka: Je nemocnica bezpečná? Snáď sa určití ľudia pozastavia nad tým, či tá nemocnica je bezpečná, pretože po tomto môžu mať viacerí pocit, že je zle zabezpečená, nezmodernizovaná a veľa vecí je už naozaj zastaraných, a teda viac-menej nefunkčných. Nechápem, prečo práve na psychiatrickom oddelení nie sú kamery. A ďalšia vec, prečo je vôbec psychiatria v jednom bloku spolu s ostatnými oddeleniami, a nie je separovaná, vzhľadom na to, že pacienti tohto oddelenia sú nestabilní? Nie je to prvýkrát, čo tam boli problémy.