Bobry si v metropole východu vyhliadli novú lokalitu. Čo na to ochranári?

KOŠICE – Privalený stromom alebo záchrana mláďat bobra zo šachty. Aj takéto prípady zaznamenali ochranári na východe Slovenska. Na búranie bobrích hrádzí nastane na jar embargo. Problémy s hlodavcom pravidelne hlásia vodohospodári, ale niekedy už aj cestári a železnice. Zničenú hrádzu si však vie obnoviť aj za tri dni.

Bobry sa len túto zimu objavili už aj na sídlisku Nad jazerom v blízkosti Dneperskej ulice. Nechýbajú však ani v ďalších lokalitách neďaleko Košíc. „Na štrkoviskách pri Čani, v Kechneci, Milhosti, Ždani a v Krásnej nad Hornádom, na Toryse medzi Prešovom a Košicami, pri Bretejovciach a Lemešanoch. Každý rok sa to však mení,“ prezradil ich obľúbené miesta zoológ Štátnej ochrany prírody Roman Trojčák.

Stromy zhadzuje kvôli kôre

Na novej lokalite Nad jazerom sa prvýkrát objavil až teraz v zime a dal tam „dole“ zopár vŕb. „Na severnej strane jazera sa už moce dlhšie.“ Bobor podľa R. Trojčáka nezhadzuje stromy len kvôli stavbe hrádzí, chce sa len dostať ku konárom a mladej kôre.

„Dreviny ‚spúšťa‘ hlavne v zimnom období. Keď už má k dispozícii rastliny, vtedy menej. Žerie najmä mladšiu kôru z konárov.“ V bobrej lokalite okrem ohryzených stromov možno nájsť tiež typické vyšliapané chodníky, vstupy a výstupy z vody.

Bobry žijú spravidla v rodinnej kolónii. „Rodičovský pár, ročné, dvojročné aj trojročné mláďatá, ktoré rodinu opúšťajú, teda väčšinou plus mínus šesť jedincov.“

Do roku 1977 boli bobry u nás považované za vyhubené. Potom sa objavili na Záhorí a o čosi neskôr v Ondavskej vrchovine, teda na východe Slovenska.

Po zbúraní hrádze sa niekedy presunie tam, kde neprekáža

Vodných hlodavcov pribúda. „Niekedy som riešil bobra v okresoch Bardejov, Stropkov a Svidník, potom Sabinov a Prešov a dnes už v Košiciach a okolí. Nemáme okres, kde nie sú. Riešili sme napríklad problém, že kvôli bobrovi bol zaplavený priepust a blížila sa zima. Ak by bol zamrzol, mohlo sa narušiť teleso cesty.“

Ako ďalej uviedol Roman Trojčák, bobor niekedy nebezpečne zdvihne hladinu toku a voda zaplavuje cesty. Vtedy môžu ochranári v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom pristúpiť k narušovaniu hrádzí. Búranie hrádzi sa však vždy posudzuje individuálne a pristupuje sa k nemu len v nevyhnutných prípadoch.

„Samozrejme nie v období, keď to ublíži rodine, teda v zime a v čase vývinu mláďat. V inom období je to bobrovi v podstate jedno, za tri dni si hrádzu postaví znova.“

Škody spôsobené bobrom môže preplatiť okresný úrad. Poškodený ju však musí nahlásiť do 48 hodín. Človek by svojvoľne narúšať bobrie hrádze nemal, nerobia to ani vodohospodári.

Okoloidúci zachránil privaleného bobra

Ochranári evidujú situáciu, keď ohryzený strom pri riečke bobra privalil. „Našiel ho okoloidúci, strom zdvihol a bobra oslobodil,“ opísal pekný čin R. Trojčák.

Vo februári v Hermanovciach pri Prešove dva mladé bobry spadli do vodovodnej šachty. „Vytiahli sme ich a v lokalite s hrádzou sme ich pustili.“

V Cabove pri ceste odchytila obec omráčeného bobra, podľa zoológa sa však do rána natoľko prebral a snažil sa dostať z klietky, že ho ochranári museli pustiť už počas prepravy. Video zachytáva, ako bobor svižne mizne vo vodnom toku.

Česi vytvorili vlastný manažment bobra

Odstrániť odniekiaľ bobra nie je jednoduché ani pre ochranárov. „Bobor je poľovná zver, takže by sme ho museli vypustiť opäť v rovnakom poľovnom revíri. Ak by sme to chceli urobiť  inde, potrebovali by sme súhlas iného poľovného revíru,“ predostrel problém zoológ.

„Problémy s bobrami sú už dosť časté,“ skonštatoval. „V Čechách rozdelili územie: niekde ho budú chrániť úplne a tam sa ho nikto ani nedotkne, niekde ho môžu manažovať, napríklad narúšať hrádze a niekde ho vôbec nechcú, napríklad v intraviláne obcí, či niekde, kde sa púšťa do hrádzí a narúša ich stabilitu, čo už nie je sranda.“

Ochranár avizuje potrebu zmeniť manažment bobra

„Myslím si, že sa k tomu schyľuje aj u nás, lebo bobor už nie je extrémne ohrozený a nehrozí mu vyhynutie, na Slovensku žije už asi 40 rokov. Nedávno sme mali rokovanie neďaleko Košíc, ozvali sa dokonca železnice, pretože bobor upchal priepust pod traťou a nemôžu robiť údržbu, čo by ohrozilo prevádzku trate.“

„Kým hryzie vŕby vo vlastníctve štátu (SVP) a zhryzie dva – tri stromy na záhrade, nikoho to až tak nehnevá a nemá ani zmysel žiadať preplatenie škôd; vyjde to možno na 80 eur. Škody teda nenarastajú, ale narastajú náklady ŠVP, ktorý do terénu posiela stroje a kvôli bobrovi má aktivity navyše. Takisto železnice, či cestári,“ skonštatoval zoológ Štátnej ochrany prírody Roman Trojčák.