Skvosty Košíc a Bardejova má „na svedomí“ nemecký prisťahovalec

KOŠICE/BARDEJOV – Nie je známe, kde ani kedy sa narodil. No aj vďaka jeho práci sú na architektonické dominanty právom dodnes hrdí obyvatelia dvoch východoslovenských miest. Navyše Bardejov mu vďačí za veľa – dá sa povedať, že zachránil Chrám sv. Egídia.

O kom je reč? Nuž, o majstrovi Štefanovi. Z dobových prameňov je známy aj ako Stephan Steymetz, alebo Stephanus Lapicidus. Majster Štefan viedol istý čas výstavbu Chrámu sv. Egídia v Bardejove, aj ďalšieho gotického skvostu – Dómu sv. Alžbety. Predpokladá sa, že ide o nemeckého prisťahovalca, keďže jeho zachovaná korešpondencia je v nemčine. Druhým dôkazom, že bol pôvodom Nemec, je fakt, že sa v roku 1465 zaručil za iného nemeckého prisťahovalca pôvodom z Kolína nad Rýnom, ktorý sa chcel v Košiciach usadiť. Nuž a za krajana sa mohol zaručiť len niekto, kto v Košiciach nejaký čas žil, pracoval a hlavne mal dôveru richtára a vedenia mesta.

Je zaujímavé, že pôsobil v oboch spomínaných mestách. No má to logiku. Bardejov aj Košice vytvorili v stredoveku Pentapolitanu – združenie piatich východoslovenských miest. Patrili doň ešte Prešov, Levoča a Sabinov. Hoci sa majster Štefan zrejme nenarodil v Bardejove ani v Košiciach, evidentne mu obe mestá priniesli šťastie. Dlhé roky žil v Košiciach, kde v rokoch 1464 až 1490 viedol výstavbu Dómu sv. Alžbety. Mimochodom, tá sa začala ešte v roku 1378 a s výnimkou južnej, Matejovej veže sa skončila v roku 1508. O tom, že bol majster Štefan nadaný, svedčí aj fakt, že do Košíc prišiel zrejme z Bardejova, kde pracoval na stavbe Chrámu sv. Egídia. Tu treba dodať, že vtedajší kostol sv. Egídia už v polovici 15. storočia čoraz väčšiemu počtu obyvateľov nestačil, a preto bol v rokoch 1448 až 1497 prestavaný a zväčšený.

Bardejovčania mu môžu byť aj po stáročiach vďační. Majstra Štefana totiž možno svojím spôsobom označiť za záchrancu gotickej perly. Keď okolo roku 1464 dokončili prestavbu kostola, začali sa objavovať prvé statické poruchy. Práve tu opäť vstupuje do hry vtedy už skúsený majster Štefan. V tom čase pracoval tiež na stavbe Dómu sv. Alžbety. Aj z dnešného pohľadu je obdivuhodné, že dokázal koordinovať práce na dvoch veľkých stavbách. O to viac, že v stredoveku nebolo cestovanie také jednoduché ako dnes. Majster Štefan musel v rokoch 1464 a 1465 úplne prestavať svätyňu Chrámu sv. Egídia, ktorá sa už začala rúcať. Údaje o tom sa zachovali aj v účtovnej knihe, ktorá je v mestskom archíve.

Keďže musel „stíhať“ dve veľké stavby naraz, niet divu, že aj v Košiciach dokončoval niektoré prvky pre bardejovskú katedrálu, ktoré tam potom dopravil. A práve z Chrámu sv. Egídia pochádza jeho jediná známa podobizeň. Ironické je, že povesti ohovárajú Štefanovu manželku Dorotu. Vraj dosť pila a vodila si pánske návštevy. Jej podobizeň je údajne na košickom Dóme sv. Alžbety. Majster Štefan sa jej mal pomstiť originálnym spôsobom. Chrliče na Dóme sv. Alžbety majú podobizeň zvierat, chimér a rôznych príšer. Iba na jednej je ľudská tvár s pohárom vína. Podľa povery má ísť práve o Dorotu.

Podľa inej povesti mal Štefan spáchať samovraždu skokom z nedokončenej Matejovej veže. Lenže zachoval sa list z roku 1499 napísaný v Budíne, kde sa hovorí o záujmoch vdovy po Štefanovi Doroty. Podľa toho je zrejmé, že majster Štefan v tom čase síce už nežil, no je dosť možné, že zomrel práve v Budíne.

A čo známa povesť o dutom kameni? Hovorí sa v nej o tom, že majster Štefan si chcel originálnym spôsobom poistiť, aby mu vyplatili peniaze za stavbu Dómu sv. Alžbety. Preto bol jeden z kameňov, ktoré sa použili na stavbu katedrály, dutý. A zároveň uložený tak, že ak by ho majster Štefan vybral, celý Dóm sv. Alžbety sa zrúti. Reálne je to prakticky nemožné, no povesť zrejme vznikla na základe skutočných prípadov, keď došlo počas výstavby k zrúteniu kostolov.

A čo ešte dnes vieme o talentovanom staviteľovi? Napríklad aj to, kde býval. Ku katedrále to mal doslova na skok. Je to dnešná Alžbetina 4, čo je nenápadný dom hneď za budovou banky. V tom čase však ulica mala nie veľmi vábny názov Hnilná. Spomínaný dom v tom čase určite vyzeral inak. Koncom 15. storočia totiž bola úroveň terénu o vyše meter nižšie, takže majster Štefan by dnes býval v pivnici.

Len pre zaujímavosť, z historických záznamov a korešpondencie sa dozvedáme, že okrem vedenia mesta Bardejov mal majster Štefan dobré a korektné vzťahy aj s košickou radnicou. Vzťahy boli naozaj korektné. Mesto mu riadne platilo za služby, on zase Košiciam zaplatil svoju daň. V Košiciach mal vlastnú stavebnú dielňu. Dnes by sme ju nazvali firmou, ktorá stavia kostoly podľa požiadaviek zákazníkov „na kľúč“.

Komplex Dómu svätej Alžbety, kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V tom istom roku bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený aj Chrám sv. Egídia. Právom, keďže v jeho interiéri sa zachovalo okrem iného aj 11 pôvodných gotických krídlových oltárov z 15. a 16. storočia, čím sa nemôžu pochváliť ani niektoré svetoznáme katedrály.