Slovensko má revolučnú prietokovú batériu

Zhodnotenie úspešného ukonèenia testovania a inštalácie unikátnej prietokovej batérie s ve¾kým strategickým významom pre Slovensko aj Európu Zhodnotenie úspešného ukončenia testovania a inštalácie unikátnej prietokovej batérie s veľkým strategickým významom pre Slovensko aj Európu. Foto: tasr

KOŠICE – Túto jedinečnú prietokovú batériu úspešne vyrobili a otestovali dve košické univerzity v spolupráci so slovenskou súkromnou firmou INO-HUB Energy. Je prvá svojho druhu na Slovensku a podľa jej tvorcov umožňuje revolučný prístup pri skladovaní elektrickej energie s viacerými výhodami.

Výsledkom spolupráce a spoločného výskumu je funkčná prietoková batéria s veľkosťou 80 kilowatthodín (kWh). Nainštalovali ju koncom minulého roku v Kysuckom Novom Meste, kde je aj plánovaná sériová výroba od roku 2026. Zapojení partneri o tom informovali vo štvrtok v Košiciach.

Aktuálne sa v Európe i vo svete inštaluje veľa lítiových (LFP) stacionárnych batériových úložísk. Podľa odborníkov by čoskoro mohli byť nahradené práve prietokovými technológiami, ktoré sú ekologickejšie, bezpečnejšie a s dlhšou životnosťou.

Foto: tasr

„Výsledky nášho spoločného bádania sú postavené práve na tejto perspektívnej technológii, ktorá bude o približne päť rokov hrať v skladovaní elektrickej energie prím,“ uviedol generálny riaditeľ INO-HUB Energy Rudolf Sihlovec. Životnosť novej batérie dosahuje podľa neho až 20 rokov. „Zároveň sa zníži naša závislosť od dodávateľov komponentov z Ázie a, naopak, staneme sa dôležitou súčasťou európskeho dodávateľského rámca,“ skonštatoval.

Slovensko sa tak podľa Sihlovca dostáva na mapu konkurencieschopných krajín v tejto oblasti a dokáže vyrobiť to, čo konkurenti zo sveta. „Výsledky testov však ukazujú, že naša batéria dosahuje lepšie výsledky a vieme tiež znížiť jej nákladovú cenu tak, aby sa priblížila tej pri LFP riešeniach. Zároveň má naše riešenie omnoho dlhšiu životnosť, veľká časť komponentov sa dá recyklovať a celý elektrolyt použiť v ďalšej batérii,“ zdôraznil.

Spoločný výskum zahŕňal okrem firmy aj Ústav chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach (SjF TUKE). Navrhovanie, optimalizácia a testovanie, ktoré vyústili do finálnej podoby batérie, trvali desať mesiacov.

„Našou úlohou boli analýza funkčnosti jednotlivých komponentov, optimalizácia konštrukcie, výpočty, simulačné analýzy, výroba prototypu redoxnej prietokovej batérie s uhlíkovými plstenými elektródami a jej testovanie,“ priblížil Ján Slota, prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium SjF TUKE. Do projektu boli zapojení aj študenti.

(tasr)


Ďalšie články