V Rožňave odchytili takmer stovku psov. Aký bude ich ďalší osud?

Odchyt psov v Rožňave Množstvo psov pochádza z marginalizovaných rómskych komunít. Foto z odchytu: Mestská polícia Rožňava

ROŽŇAVA – Takmer stovka psov počas minulého roka, a už jedenásť ďalších bolo v novom odchytených v Rožňave. Odchyt niektorých psíkov v meste pritom môže zabrať aj niekoľko dní. Čo by v tejto situácii pomohlo a aký je ďalší osud zvierat, ktorých majiteľa nemožno vypátrať?

„V roku 2023 sme odchytili 94 psov a v roku 2024 už ďalších jedenásť,“ uviedol na úvod náčelník Mestskej polície Rožňava Róbert Hanuštiak. Ako doplnil, v niektorých prípadoch zviera bez dozoru človeka nahlásia občania, inokedy si ho zas všimnú pracovníci mestskej polície.

Odchyt dá občas poriadne zabrať

„Odchyt vykonáva spravidla dvojčlenná hliadka, a nie vždy je jednoduchý,“ upozornil náčelník mestskej polície. „Odchyt a prevoz môžu vykonávať len vyškolené a odborne spôsobilé osoby. Pri odchyte je potrebné psíka buď prilákať k sebe, alebo naopak, zahnať ho na miesto, kde je následne možné ho odchytiť,“ opísal postup. „Niekedy odchyt ani nie je možné realizovať ihneď a podarí sa nám až po niekoľkých opakovaných pokusoch v priebehu niekoľkých dní,“ pridal zaujímavosť.

Polícia vidí problém v nekontrolovanom množení psov. Foto z odchytu: Mestská polícia Rožňava

Kde hľadať príčinu množstva túlavých zvierat v meste? „Príčinu vidím najmä v nekontrolovanom množení psov, a to najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. V tejto oblasti preto úzko spolupracujeme s organizáciami, ktoré sa zaoberajú dobrovoľnou kastráciou zvierat – Československým kastračným programom, či OZ Život je Pes,“ priblížil pre Košický Štandard Róbert Hanuštiak. Zlepšiť situáciu by podľa neho mohla tiež pomôcť edukácia tejto témy v marginalizovaných rómskych komunitách.

Hľadá sa majiteľ či adopcia a implantuje sa čip

Opýtali sme sa tiež, aký je zvyčajne ďalší osud odchyteného štvornožca. „Po odchyte nasleduje kontrola psíka, či nemá implantovaný transpondér (čip). Ak áno, bezodkladne kontaktujeme majiteľa, ak nie, psík je vyšetrený veterinárnym lekárom, je mu implantovaný transpondér a je umiestnený do karanténnej stanice,“ opísal postup náčelník Mestskej polície Rožňava.

„Následne je psík zaevidovaný v centrálnom registri spoločenských zvierat a odchyt je zverejnený aj na internetových stránkach nášho mesta. Ak sa nenájde majiteľ, po uplynutí karantény psík prechádza do útulku, ktorý spravuje OZ Život je Pes a následne sa hľadá pre neho nový domov formou adopcie,“ uzavrel náčelník Mestskej polície Rožňava Róbert Hanuštiak.

Ročne sa podarí adoptovať okolo 120 psíkov. Foto: FB OZ Život je pes

Ročne adoptujú asi 120 psíkov, dvojsečný je zákaz reťazí

Podľa zástupkyne štatutárky mestského útulku v Rožňave Ediny Gyürekovej asi 60 percent psíkov prichádza do útulku v dobrom stave. Približne iba 20 zo 100 zvierat má však čip. „Hneď u veterinára je psík začipovaný a zaočkovaný. My ďalej odčervujeme, kastrujeme alebo sterilizujeme a nasledujú ďalšie veterinárne úkony,“ opísala postup.

Čo sa týka obsadenosti, v útulku majú podľa E. Gyurekovej zväčša nadpočet. „Dovolené máme mať 27 psov, čo je málo. Možno by to i stačilo, ak by ľudia boli zodpovední.“ Čo by podľa nej pomohlo znížiť počty psíkov na ulici? „Jednoznačne kastrácia a čipovanie, aby bol každý majiteľ za svojho psíka zodpovedný.“ Z útulku v Rožňave odíde ročne na adopciu okolo 120 zvierat.

Edina Gyüreková upozornila aj na problém, ktorý sa objavil s novým rokom. Psy už totiž nesmú byť uviazané na reťazi. „Niektorí ľudia však nemajú ploty, psy preto boli na reťazi. Ak teraz dostanú pokutu, pustia ich a psy sú na ulici. Niektorí sú aj zo sociálne slabších rodín a nemajú financie na vybudovanie alebo zakúpenie nového koterca, ktorý stojí 500 eur,“ priblížila.

Foto niektorých z odchytených psíkov: Mestská polícia Rožňava


Ďalšie články