Moderná architektúra v Košiciach alebo Škatuľky, hýbte sa!

Začína sa to rozruchom, vizualizáciami a sľubmi o vzdušných zámkoch. Tentoraz nie je reč o politike a politikoch. Tentoraz sú na pretrase developeri. Ich „produkty“ rastú ako huby po daždi, no neraz tie huby skôr pripomínajú invázne druhy.

Všetko sa začína tým, že nový zámer, či skôr už projekt, dostane väčšinou „svetový“ názov. Najlepšie anglický, veď čo ak tam bude bývať kopa cudzincov (zabudnite). No povedzte, neznie to parádne, ak ide o tower, building, residence, prípadne business či office centre? V tom lepšom prípade rezidencia, čo evokuje vrátnika v livreji, červený koberec k výťahu a pristavenú limuzínu.

No späť od snívania k realite. Po dokončení developerských projektov zväčša (česť výnimkám) výsledok aj napriek anglickému názvu nie je až taký svetový. Človek nemusí byť vetrom ošľahaný stavbár, aby zistil, kde a na čom všetkom sa pri výstavbe šetrilo. A dizajn, resp. vzhľad svetových novostavieb? Jedna báseň v duchu hesla Škatuľky, hýbte sa!

Pripomína hodiny geometrie na základnej škole. Priam notoricky sa opakujú dva geometrické tvary v rôznych variáciách – kocka a kváder. Sem-tam vidno nejaký pokus o oživenie fasády, no opäť štýlom spomínaných geometrických tvarov. Kreativita, invencia, nápad? Načo? Veď klienti zaplatia aj za kocky a kvádre…

Pridaná hodnota v podobe slušného a funkčného dopravného napojenia, detských ihrísk či plnohodnotného parku? Prosím vás, stačia zopár polovyschnutých stromčekov, nejaká šmýkačka, resp. akurátny počet parkovacích miest. Aby ich náhodou nebolo priveľa, lebo vtedy sa dá pýtať viac. A dopravné napojenie? Prosím vás, malichernosť, ktorú má predsa vyriešiť mesto. A načo vybudovať niečo navyše, keď šetríme každé euro.

A tak v Košiciach pribúdajú kocky a kvádre aj na miestach, kde sa to, jemne povedané, vôbec nehodí. V metropole východu si zatiaľ nikto netrúfol na projekt, ktorý by nielen názvom, ale hlavne dizajnom oslovil. Možno rozpútal diskusiu. Nemusel by to byť hneď Gaudí, ale možno niečo v štýle Tancujúceho domu v Prahe. Alebo Parížska kocka. Lebo nie je kocka ako kocka. Oba pomerne moderné projekty priťahujú prakticky rovnaké množstvo turistov ako historické budovy.

Ak si netrúfame na svetové metropoly, čo tak Guggenheimovo múzeum v Bilbau? V Bratislave trochu zachraňuje situáciu galéria Danubiana. U nás v Košiciach s prižmúrením oka hotel a galéria Múza, alebo Steel Aréna. Prípadne Business centre Košice na rohu ulíc Štúrova a Kuzmányho. Takto by sme mohli pokračovať ďalej.

A možno by aj magistrát mohol vypísať architektonickú súťaž na novú verejnú budovu. Knižnicu či športovisko. Netradičné výzorom, no funkčné a slúžiace. Samozrejme, developerom sa v tomto smere medze tiež nekladú, skôr naopak. No nech je to zároveň stavba, ktorou by sa ešte celé generácie kochali a vyhľadávali ju. Lebo ak by naši predkovia rozmýšľali „kockovito“, nemali by sme dnes Dóm sv. Alžbety, Urbanovu vežu, Kaplnku sv. Michala či budovu Národného divadla.

Aj preto by bolo načase začať hľadať odvážlivcov, ktorí si skutočne trúfnu postaviť v Košiciach budovu svetovú nielen názvom, ale dizajnom, za ktorým sa skrývajú posolstvo či odvážna myšlienka. Trúfne si niekto?